Scheidt & Bachmann Slovensko oslavuje 25 rokov

Odkiaľ ste sa dozvedeli o Žilinskej univerzite a pri akej príležitosti ste ju navštívili?

GM: V marci 1990 sa v Drážďanoch konala prvá konferencia po otvorení hraníc s názvom „Signaltage der Bahn“ (Železničné signály). V priebehu večere sme sa spoznali s prof. Skývom – ja, pán Heinz Laumen a generálmajor Konrad Manthey (vo výslužbe). Následne sme si s Vysokou školou v Žiline a prof. Skývom vymieňali listy týkajúce sa spolupráce, ktorú sme iniciovali. V júni navštívil pán Manthey, ako reprezentant firmy S&B, Žilinu. Recipročná návšteva prof. Skývu v Mönchengladbachu sa uskutočnila vo februári 1991. 

Poznali ste spoločnosť Scheidt & Bachmann pred tým, ako ste sa stretli s Dr. Gertom Millerom? 

LS: Spoločnosť Scheidt & Bachmann som do roku 1989 poznal len z odbornej literatúry. Bol som vtedy vedúci katedry technickej kybernetiky a v roku 1990 som požiadal univerzitnú knižnicu, aby mi pripravili zoznam západonemeckých firiem, ktoré sa zaoberali počítačovým riadením systémov. V tomto zozname som našiel aj firmu Scheidt & Bachmann. Majiteľov ani nikoho zo zástupcov som vtedy, pochopiteľne, ešte nepoznal, ale mal som dobrú predstavu o ich produkcii.

Prezradíte nám, o čom všetkom ste sa rozprávali pri prvom stretnutí? Kto prišiel s nápadom založiť práve v Žiline dcérsku pobočku? Aké ste mali vtedy očakávania?

GM: V tom čase začínala naša spoločnosť budovať vzťahy s univerzitou v Drážďanoch, ktorú zastupoval prof. Fenner, a súčasne sme sa snažili v Žiline presadiť náš zámer – umožniť mladým študentom začať svoju kariéru v našej firme prostredníctvom zadávania tém diplomových prác. Spoločnosť Scheidt & Bachmann vtedy intenzívne pracovala na rozvoji počítačovo riadených železničných zabezpečovacích systémov.

V júni 1991 navštívil Mönchengladbach rektor Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline prof. Kluvánek. V auguste toho istého roku sme pricestovali do Žiliny a zintenzívnili rozhovory o diplomových prácach a predstavili aj náš zámer založiť malý – ako sa dnes hovorí – startup. Vtedy sa používalo označenie CIM – inkubátory, zakladali sa na technických univerzitách a vysokých školách, ako napr. RWTH Aachen. Tak vznikla aj spolupráca medzi technickou univerzitou v Aachene a vysokou školou v Žiline.

LS: Ak si dobre spomínam, naše prvé osobné stretnutie sa udialo v roku 1990. Zastupoval som Žilinskú univerzitu – vtedy ešte Vysokú školu dopravy a spojov – na konferencii v Drážďanoch. Zvolili si ma za predsedajúceho konferencie. Pri večeri som vtedy stretol pána Gerta Millera, ktorého sprevádzali generálmajor Konrad Manthey a pán Heinz Laumen. Tento večer sa veľa hovorilo o odbornej tematike a otváraní hraníc. Konkrétne formy spolupráce sa vtedy ešte nespomínali. Ja som za našu stranu pozval pánov zo Scheidt & Bachmann na návštevu do Žiliny.

Čo nasledovalo po vašom rozhovore? 

LS: Na moje prekvapenie pán Manthey pozvanie prijal a v priebehu pár týždňov navštívil našu vysokú školu. Spolu s rektorom sme im prezentovali výučbu a výskum na univerzite. 

Po tejto prvej návšteve nasledovalo veľa ďalších návštev. Výsledkom našich rozhovorov bola dohoda o diplomovej praxi pre študentov našej univerzity priamo vo firme v Mönchengladbachu, ktorá sa od roku 1992 začala realizovať. Pravdepodobne už vtedy bolo v plánoch spoločnosti Scheidt & Bachmann založiť pobočku na Slovensku, ale konkrétne kroky sa uskutočnili až v roku 1995, keď už diplomovú prax v S&B absolvovalo viac ako 10 mojich študentov.

GM: Od roku 1991 až do založenia pobočky v Žiline napísalo viac ako 10 študentov u nás vo firme svoje diplomové práce, medzi nimi aj páni Róbert Kulla, Ján Krúpa a tiež pani Marína Schiffer. Zároveň sme univerzite zadali celý rad výskumných prác. Okrem iného sme intenzívne hovorili o novej modernej technike železničných stavadiel, ktorú práve naša spoločnosť Scheidt & Bachmann vyvíjala a tejto témy sa týkali mnohé výskumné a vývojové zadania. V priestoroch školy sme umiestnili aj testovacie modely. 

Myšlienka založenia spoločnosti definitívne dozrela v roku 1994 po návšteve rektora Kopeckého, po ktorej sa veci dali do pohybu. V júni 1995 sme v priestoroch univerzity prenajali kanceláriu, v ktorej začalo pracovať 7 mladých motivovaných študentov. Definitívne založenie dcérskej pobočky sa uskutočnilo 13. novembra 1995. 

V nasledujúcich rokoch absolvovalo množstvo študentov vo firme Scheidt & Bachmann letnú prax. Spoznali štruktúru našej spoločnosti a zúčastnili sa kurzov nemčiny. Mnohí z nich takisto u nás napísali svoje diplomové práce.

V marci 1997 sme po mojej návšteve u rektora Dada zhodnotili, že aktivity spoločnosti Scheidt & Bachmann sa natoľko rozrástli, až bolo potrebné nájsť pozemok na stavbu vlastného priemyselného areálu. V decembri 1997 sme našli vhodný pozemok a v marci 2000 sme začali stavať. Prvá časť stavby bola slávnostne otvorená 12. júna 2001. 

Aké prvé zadanie dostala pobočka na Slovensku?

GM: V prvých rokoch spolupráce boli všetci študenti začlenení do divízie železničnej zabezpečovacej techniky (Signalling Systems) v Mönchengladbachu. Preto boli do novej dcérskej spoločnosti v Žiline smerované výhradne témy z tejto oblasti. Technológia železničných priecestí BUES 2000 niesla so sebou množstvo úloh, ktoré bolo potrebné riešiť a z veľkej časti sa na nich pracovalo práve v Žiline. 

Do roku 2001 sídlila spoločnosť na univerzite. Ako prebiehala spolupráca? Zmenilo sa niečo po odsťahovaní spoločnosti do vlastného sídla na Priemyselnej ulici v Žiline?

LS: Firma vznikla prakticky na pôde Žilinskej univerzity, sídlila v priestoroch prerobenej šatne. Prvými zamestnancami boli bývalí študenti. Spoločnosť Scheidt & Bachmann prišla do Žiliny s myšlienkou technologického centra, v ktorom priemyselné firmy spolupracujú s univerzitami. Podobné zariadenie som navštívil aj na RWTH v Aachene. Aj my sme od začiatku veľmi úzko spolupracovali. Univerzitní vedeckí pracovníci vypracovali viacero výskumných a vývojových úloh zadaných firmou Scheidt & Bachmann. Spomínam si na štúdiu realizovateľnosti elektronického stavadla pre vedľajšie trate aj s funkčným softvérom logiky stavadla alebo prototyp tlačiarne na cestovné lístky. Po tom, čo sa firma rozrástla a odsťahovala do nových priestorov, spolupráca neustala. Naopak, s rastom počtu zamestnancov firmy rástol aj objem našich spoločných projektov.

Najskôr sa na Slovensku začal vyvíjať softvér pre divíziu Signalling Systems, postupne aj pre ostatné divízie a v roku 2005 sa spustila aj výroba. Čím si vás Slováci získali, že práve tu postupne vznikla najväčšia dcérska spoločnosť?

GM: Hneď na začiatku spolupráce nás ohromil osobný prístup ľudí zo Slovenska. Otvorená komunikácia, ale aj vysoká úroveň vzdelávania na univerzite nás presvedčili, aby sme tu postupne vybudovali a rozvíjali náš podnik. 

Traja z vašich študentov (Róbert Kulla, Ján Krúpa a Marína Schiffer) sú dodnes konateľmi Scheidt & Bachmann Slovensko. Akí boli študenti? Ako by ste “učiteľsky” zhodnotili ich riadenie spoločnosti? 

LS: Spomínam si, že mali výborné študijné výsledky a vzhľadom na dobu – hovoríme o roku 1991 – aj veľmi solídne ovládali nemecký jazyk. Dodnes sme v kontakte a z môjho pohľadu hodnotím doterajšiu činnosť mojich bývalých študentov v spoločnosti len jedným slovom – skvelé.

Scheidt & Bachmann na Slovensku začínal s pár zamestnancami, kanceláriou sa stala jedna z učební univerzity. Dnes spoločnosť zamestnáva viac ako 700 zamestnancov v Žiline, Bratislave a Bytči, kde na začiatku tohto roka otvorila novú výrobnú halu. Máte predstavu, ako by mohla spoločnosť vyzerať o ďalších 25 rokov?

GM: Počet zamestnancov spoločnosti Scheidt & Bachmann sa v uplynulých 30 rokoch celosvetovo zvýšil zo 750 na 3 000 ľudí a S&B Slovensko je dnes neoddeliteľnou súčasťou skupiny našich spoločností. Veľmi dúfame, že náš rast sa bude aj naďalej pozitívne rozvíjať napriek pandémii koronavírusu a že si vo všetkých pobočkách našej spoločnosti udržíme vlastnú kreativitu a elán, aby sme mohli implementovať požiadavky zákazníkov rýchlo a odborne pomocou príslušných technológií. Ak sa nám to podarí, tak aj pobočka na Slovensku bude z toho rastu profitovať.

LS: Viac ako 700 ľudí? To ma milo prekvapuje! Ja len dúfam, že tento počet bude aj naďalej rásť. V každom prípade im všetkým držím palce a verím v ich úspech. 

Ktoré zážitky sa vám po rokoch vybavia, keď si spomeniete na našu spoločnosť? 

LS: Zo všetkého najviac mi utkveli v pamäti časté a dlhé diskusie nás z vedenia univerzity s pánom Gertom Millerom. Veľmi silno nás ovplyvnili jeho podnety a názory. Dodnes sa na univerzite spomína jeho veta: „Učiť netreba pre prítomnosť, ale pre budúcnosť.“ Nezabudnuteľná bola tiež slávnostná univerzitná ceremónia spojená s udelením titulu Doctor honoris causa pánovi G. Millerovi za celoživotné zásluhy v oblasti automatizácie a spoluprácu pri programoch pre študentov. 

Čo by ste chceli odkázať zamestnancom slovenskej spoločnosti?

LS: Želám všetkým pracovníkom koncernu Scheidt & Bachmann okrem osobných a pracovných úspechov aj spokojnosť a spolupatričnosť k firme. Na záver chcem zaželať všetkým hlavne pevné zdravie.

GM: Všetci sú dôležitým stĺpom podopierajúcim našu spoločnosť rovnako ako sa spoločnosť Scheidt & Bachmann stala súčasťou ich životov. Toto sú tie najlepšie predpoklady, aby sme mohli spoločne pokračovať na ceste, ktorá sa začala pred takmer 30 rokmi. Veľa šťastia a všetko najlepšie!