Ajťák zachraňuje hrad

Hrady ma očarili už na základnej škole. Na strednej som vďaka knihám poznal všetky slovenské hrady a ich tajomstvá. Potom prišiel internet a ten ešte viac rozšíril moje obzory. Po skončení univerzity som sa dozvedel o partii ľudí, ktorá sa snaží čo-to urobiť pre hrad Lietava. Tak som sa k nim pridal, aby som si konečne splnil svoj detský sen – zachrániť hradnú zrúcaninu. Napodiv namiesto eufórie prišlo vytriezvenie, lebo som rýchlo zistil, že záchrana ruiny nie je až taká jednoduchá a stojí kopu potu, času, angažovanosti a disciplíny. Odmenou sa mi však stali získané vedomosti, priateľstvá, fyzická kondícia, ale aj široký rozsah zručností. Na začiatku sa mi ani len nesnívalo, že sa naučím stavať lešenia či kachľové pece, murovať klenby, vyrábať drevené ramenáty, šoférovať hradné off-road tátoše v každom ročnom období či získavať granty z rôznych nadácií a prednášať o hrade pred publikom, hoci aj v Prahe.

V roku 2004 boli záchranárske aktivity na hrade ešte v plienkach a ja som ich sledoval len cez internet. Chlapi vtedy vymurovali kus múru nad vstupnou klenbou a nebolo to úplne najrovnejšie. Niekto im na stránku napísal, že prečo to nerobia podľa šnúrky. Ráno pri ohni na začiatku ďalšej brigády sa všetci rozčuľovali, že kto sa do nich naváža. Nakoniec papier s vytlačenou internetovou kritikou skončil v plameňoch a všetko bolo na čas zabudnuté.

Ubehli 2 roky a ja ako nováčik som pomáhal kolegovi horolezcovi, ktorý opravoval na lane kus muriva. Hovorí mi: „Jaro, kukni sa, či to mám rovné! Pred časom nás nejaký chytrák kritizoval, že prečo nemurujeme podľa šnúrky.“ Nerád, no musel som s pravdou von: „Však to som písal ja!“ Kolega sa najskôr rozčúlil a potom hneď rozosmial: „Tak podľa šnúrky, hej? Od dnes budeš pre všetkých hradárov ´Šnúrka´!“ Prezývka mi prischla a dodnes som ako ´Šnúrka´ vedený v celom slovenskom hradnom svete.

Združenie na záchranu Lietavského hradu je oficiálny názov skupiny, ktorá sa o hrad stará, a mne sa ušlo miesto predsedu správnej rady. Fungujeme už 22. rok a naším cieľom je zakonzervovať hrad ako živú ruinu, obnoviť vybrané priestory a vytvoriť v nich expozície pre verejnosť (jedna je už otvorená). Koľko je nás v združení? Oficiálne okolo 40 členov, neoficiálne, keď sa niečo oslavuje, príde aj sto.

Pre združenie robím rozmanité činnosti. Či už je to plánovanie aktivít, získavanie peňazí, propagácia, foto a video dokumentácia, ale rovnako rád aj murujem alebo obsluhujem v hradnom bufete. Sem-tam vystupujem na nejakej konferencii, prednášam na školách alebo dávam interview pre rozhlas či noviny. Keď máme nejaké významné novinky, môžete ma zazrieť aj v televíznych správach.

Zo všetkých týchto činností mám však najradšej murovanie. Kameň za kameňom vraciam na pôvodné miesto. Je to relax, kedy človek vypne a neexistuje nič len on a kameň, a splnenie úlohy. Na konci dňa spokojnosť a viditeľný, hmatateľný výsledok, ktorý tu vydrží určite aj pár storočí. A potom prídu dni, keď robím všetko naraz a zároveň nič konkrétne, kedy mi na konci dňa chýba fyzický výsledok mojej práce. No aj to je potrebné.

Skĺbiť prácu „ajťáka“ s „hradárom“ sa mi podarilo vďaka životnému pravidlu o vzájomnom dopĺňaní sa. Absenciu fyzickej práce cez kancelárske dni si kompenzujem aktivitami cez víkend. V piatok si zbalím do batohu spacák, oblečenie, stravu a hor sa do stredoveku. Na konci víkendu sa už znova teším na návrat do civilizácie – na svoju pohodlnú otáčaciu stoličku a sterilné prostredie kancelárie, v ktorom využívam svoju zresetovanú hlavu.

Pri svojej práci pre Scheidt & Bachmann som si osvojil aj pár činností, ktoré využívam pri záchrane hradu. Napríklad vystupovať pred obecenstvom bez nervozity či dodržiavať postup prác na projektoch. Od zámeru, príprav, zhodnotenia rizík, prínosov, rozdelenia síl – to všetko implementujem do plánovania hradných aktivít a projektov, ktoré sú vďaka tomu efektívnejšie.

Som rád, že za vidinou hradného dobrodružstva sa mi na „hradné brigády“ podarilo prilákať aj kolegov zo Scheidt & Bachmann. Niektorí sa stali aktívnymi členmi združenia a viacerí členovia združenia si zas našli prácu v našej spoločnosti – vo výrobe aj u nás v softvérovej divízii Parking Solutions.

Odmenou pri zachraňovaní hradu sú pre nás v združení rôzne nálezy. Pre laikov je to len pár kameňov, pre nás je to časť gotického portálu pôvodného hradu či točité schodisko v útrobách paláca, o ktorom nikto netušil. Každý takýto nález mení naše predstavy o vzhľade hradu v jednotlivých storočiach.

K významným nálezom patrí aj bronzový počítací žetón z Norimbergu zo začiatku 17. storočia. Vždy mi pripomenie, že nielen v dnešnej modernej IT dobe, ale už v stredoveku bola naša krajina úzko prepojená s obchodom v Nemecku.

K najvzácnejším, aj keď menej hmatateľným, vzácnostiam objaveným na hrade sú pre mňa priateľstvá. Uvedomujem si, že mám veľké šťastie, že v oboch mojich prácach mám skvelý pracovný kolektív, a to je na nezaplatenie.

V stredoveku prežil Lietavský hrad už veľa epidémií a určite prežije aj túto. Doba kovidová hrad najskôr zatvorila, postupne sme otvorili a naučili sa pracovať v rúškach. Keďže sa letné dovolenky konali hlavne na Slovensku, zažili sme rekord v návštevách turistov. Na druhej strane pandémia znamenala aj menej peňazí z grantov, ktoré buď boli zrušené, alebo presunuté do zdravotníctva. Pred pandémiou som z grantov vedel pre hrad získať okolo 20 tisíc € ročne, v roku 2020 to bola čistá 0. Dúfam, že situácia sa čoskoro zlepší, lebo plánov a práce máme s hradom ešte mnoho, len financie nás brzdia. Už aby bol svet ako predtým!

Choďte za svojimi snami, je to jednoduché – treba začať a vydržať. Ak niečo nejde, skúšajte, učte sa, pýtajte sa – vždy sú okolo vás ľudia, ktorí vám poradia či vás nasmerujú. Netreba robiť veľké veci. Aj malým pozitívnym skutkom vo svojom okolí môžete spraviť svet o niečo krajším.

Nachádza sa 10 km od Žiliny nad obcou Lietava. Vďaka svojej úctyhodnej rozlohe (9 478 m²) patrí k najrozsiahlejším hradným komplexom na Slovensku. Výstavba hradu sa datuje do poslednej štvrtiny 13. storočia a spája sa s rodom Balašovcov. V 15. storočí hrad významne rozšíril uhorský vojvodca Pavol Kiniži. V renesancii jeho podobu výrazne upravili Thurzovci. Zaujímavosťou je, že priamo na hrade sa v roku 1567 narodil uhorský palatín, zástupca uhorského kráľa, Juraj Thurzo. V novembri 1607 dopadol na hradný kopec aj meteorit, ktorý spôsobil menšie zemetrasenie a vybil na hrade všetky okná. V závere svojej „kariéry“ slúžil hrad ako archív a sklad. Po roku 1760 bol opustený a chátral. Prvé záchranné práce na ňom začali vďaka Združeniu na záchranu Lietavského hradu (ZnZLH), ktoré vzniklo 20. augusta 1999.

• Finančná pomoc
  - Dobrovoľný príspevok na účet združenia: SK9411000000002623535211.
  - Venovanie 2 % z daní.
• Materiálna pomoc
  - Darujte čokoľvek potrebné pre záchranné práce a dobrovoľníkov (nástroje, materiál, pohonné hmoty, potraviny, tekutiny...).
• Dobrovoľnícka výpomoc
  - Každé voľné ruky sú na hrade vítané, pretože práce je tam viac ako na kostole.
• Spoločenská podpora
  - Príďte so svojom rodinou a priateľmi na rôzne akcie, ktoré počas roka na hrade prebiehajú.
  - Staňte sa fanúšikom Lietavského hradu na Facebooku: www.facebook.com/HradLietava.
  - Hlasujte za Lietavský hrad v rôznych grantových súťažiach.